Walliské alpy 2016

14-20.7.2016

Je štvrtok, od tripu do Chamonix ubehli dva týždne a ja už znova sadám do auta, smer alpy. Po ceste beriem Seráka a Jura, pred nami sú dva dni cesty a znova cca 1400km, smer Zermatt - srdce švajčiarských álp. Cesta "se loudá". Och, nech sme už tam, priam snívam o letovom spojení Žilina - Chamonix alebo Zermatt, dlhú cestu prerušujeme nočnou prestávkou niekde na parkovisku v Rakúsku. V piatok dorážame do už domestikovaného kempu Attermenzen v dedinke Tasch.

Môj hlavný cieľ bol premostiť Zinalrothorn a Weisshorn jednou alpskou túrou. Tento impozantný hrebeň ma lákal už od prvých návštev tejto doliny. Bohužiaľ Juro doma nestihol moc "nabehať", a tak kondička na taký dlhý hrebeň chýbala. Nakoniec, ako to často na horách býva, sa plány pomenili a my sme vymenili tento alpský "maratón" za pohodový výstup klasickou cestou na Zinalrothorn.

V sobotu ráno, vyspatí a oddýchnutí, berieme taxík do Zermattu (1620m.n.m.) a pomaly vystupujeme najskôr na chatku Edelweiss Pension, neskôr Berggasthaus Trift. Po krátkej prestávke opäť pokračujeme v šľapaní s plnou poľnou k chate Rothornhutte (3198m.n.m.). Tá z hora pozoruje každý náš krok. Vyzerá tak zdanlivo blízko. ako Teryna pre nováčika, ktorý sa na ňu pozerá z pod hangov. Finálny stupák dal zabrať a my sa čoskoro ocitáme na terase chaty. Slnko nás cestou hore bičovalo. No teraz, keď už sedíme na podritníkoch sa bič zmenil na príjemné relaxačné lúče. Juro oznamuje chatárke, že plánujeme spať na pankáča a či nevie dať nejaké rady. Tá na počudovanie poradila, cca 20 m nad chatou sa nachádza vystavaný bivak, kde sme založili náš base.

Ďalší deň, na pláne je aklimatizačná túra na Wellenkuppe (3903m.n.m.). V sprievodcovi píšu "This is an easy mountain, which is climbed by many people. It's a mountain on your way to Obergabelhorn". Lano teda nechávame v base. Po ľadovcovej pasáži stojí pred nami skalná stena, aj na walliské pomery je dosť rozbitá. Dostať sa cez ňu nie je technicky problémové, skôr nebezpečné skrz padajúce kamene. Po tomto kameňolome nás už ale čakala pekná stienka za II-III UIAA a záverečný snehový hrebeň na vrchol. Túto zaujímavú komplexnú túru by som ale nenazýval choďákom a určite by som ju neporovnával s vrchmi ako Breithorn! Stojíme na vrchole, pred nami sa odkrýva panoráma celého wallisu s hlavnou dominantov, severkou Matterhornu.

Hrebeň sa z vrcholu zvažuje a následne stúpa cez vežičku Grand Gendarm (3870m.n.m.) na Obergabelhorn (4063m.n.m.). Ober nás volá nahliadnuť na jeho vrchol a pekné počasie nám dodáva guráž. Ja a Serák sme si povedali, že to skúsime vybehnúť. Prekonávame fixy na Grand Gendarm a po firnovom svahu naliezame do skalných pasáží pod vrcholom. Zhodnocujem cestu nadol a nie som si istý v bezpečný zostup, Serák sa dostal o niečo vyššie ale takisto to bez lana nevidí ako rozumnú aktivitu, a tak to ešte v medziach bezpečnosti otáčame. Človek sa učí na vlastných chybách, Ober nás zastihol nepripravených, azda nabudúce :)

Nedeľa = Zinallrothorn (4221m.n.m). Plán o traverz hrebeňa už padol, takisto aj ťažšie hrebene na vrchol. Počasie nám ale praje, a tak trávime kopu času fotením. Po nekonečnom nástupe naliezame do južnej steny, tú diagonálne preliezame pekným mixovým žľabom až na juhozápadný hrebeň. Odtiaľ na vrchol vedie II-III UIAA hrebeň v kompaktnej skale. Jeden z TOP alpských hrebeňov, naozaj skvostná túra. Záverečné pasáže hrebeňa hraničia s kolmou, východnou stenou, kde sa expozícia o to zvyšuje. Je cca 10AM a my doliezame na vrchol. Jediné mínus byť na vrchole Zinallrothornu je, že tento roh nevidíte :). Zinall ponúka naozaj skvostné výstupy z každej strany, vôbec normálka je zážitková cesta (miestami preistená borháhmi/tyčami, v celej ceste sú vytvorené zlaňáky)

Po vrchole zahajujeme rýchly zostup do Zermattu a útočíme na stánky so suvenírmi. Cestu domov si predlžujeme feratou Konigsjodler na masív Hochkonig. Počasie nám prialo, Zinall som si oťukal. Určite sa na tento hrebeň ešte vrátim, čoskoro :)

Viac foto: TU