Babie leto v Tatrách
1-2.10.2016
Predpovede avizujú príchod zlého počasia, babie leto má skončiť a má nastúpiť sychravé jesenné obdobie. Nám sa cnie za Tatrami, utekáme do doliny si vychutnať jedny z posledných teplých lúčov (no ja pevne verím, že to v blízkej dobe s lezkami ešte otočím). Blízka sa na dobrý víkend, na Popradskom sa zbiera super partia. V sobotu skoro ráno už dupem asfaltkou s chalanmi zo Žiliny. Na chate ma už čaká môj spolulezec Peťo a Evka, ktorá dopĺňa dvojku k Maruške. Hurá na Volovku!
Pod stenou nás už čaká Maruš, leží na kameni a snaží sa dospať noc z Rysov... Sme kompletní, dve nabité dvojky, fešáci a fešáčky. Fešáčky nastupujú do Stanislawského. My sme sa pre zmenu rozhodli blúdiť na Volovke, dá sa to vôbec? No keď človek naozaj chce, tak aj áno! V pláne máme Puškášové sokolíky, no radi by sme ľahký povinný nástup nahradili variantom z ľava. V teniskách a s batohmi na chrbte preliezame, vyliezame a zliezame sústavy platňo-tráv, a tak vytvárame náš vlastný prvovýstup: Nemec, Ocel – Blúdenie s batohmi (0,5h, III). Fotka s farebnými čiarami, ktoré zakrývajú polovicu steny nepomáha. Už nás to prestáva baviť, našli sme skobku, tadiaľ ideme.
Sme na polici, teraz by sme to už mohli trafiť. Nad nami slonie uši, nad ním zákerný kútik. Obe dĺžky spájam dokopy. Krásne lezenie, rád by som si ho vychutnal viac, ale dnes nie je môj deň. Na začiatku kúta stepujem, trápim sa, ale nejako to v nemotornom štýle a s poznámkami preliezam. Peťo sa po chvíli vynára z hlbokej špáry, dolieza na policu a uvažujeme čo ďalej. Nad nami je buď ľahký dolez alebo variant za VI+ (ževraj) s popisom: špára na päsť. Peťo do toho skúša naliezť s jediným väčším frendom, ktorého vieme v špáre využiť. Boj prehrávame, špára nepustila, budeme tie "kraky" musieť dotrénovať. Zlaňujeme na policu, chceme si ešte vyliezť Stupid wall, cestou dole nachádzame 7-8 nitov so zacementovanými hlavičkami. Slepo veríme, že toto je Stupid wall. Peťo to ťahá, ladne tancuje rajbasom hore a po pár minútach ho už vidím na polici. Doliezam, veru pekný rajbasík, no 7 by sme tomu nedali ani jeden. Na koniec sme sa dozvedeli, že sme liezli Košické platne a Stupidná stena je stupidne niekde inde. Nevadí, aj tak to bolo fajn!
Schádzame pod stenu, to už baby valia Štaflovku. My naliezame do známej cesty Eštog-Janiga, dnes som kakaukový, a tak rád prenechávam kľúčovú dĺžku Peťovi. Naskladať sa pod brucho, chytiť spoďáky a hurá do platne s dvoma malými kryštálikmi. Peťo v tom už bol, a tak mal softvér zmáknutý, ja ho pozorujem aby som sa tam nedomotal. Po chvíli už aj ja držím tie dva biele židy, nakopávam ľavačku, no nezabrala.... Ti je.e, aká platnička! Poctivá cesta nepustila, sklamaný doliezam a vešám pytel. Pre dnes už bolo dosť lezenia, ide sa na chatu na pivko...
V nedeľu sa, po dlhom rannom rokovaní čo ďalej delíme na menšie tými. Ja, Peťo, Maruš a Haike ideme na Ostrvu. Ja s Peťom, ako gentlemani, ťaháme pre slečny Dieškov kút. Už som zabudol aké pekné dĺžky sú tam. Prvá je síce lezenie v štýle orangutana, cez kosovku, ale ďalej je to už lakocinka.
Po preleze volia baby vylihovanie pod stenou, my naliezame do cesty Správny čas. Ťahám prvú dĺžku a je úžasná, veľmi príjemné lezenie. Druhá je už ale tvrdší oriešok. Peťo, nie zadarmo, prelieza cez prvé nity. Približne v polovici je boulder, kde sme sa zasekli na dlhší čas. Po kope pokusoch to Peťo vzdáva, našťastie je nad nami v dieškovi nejaká dvojka, ktorá mu hádže lano do cesty aby preliezol ťažké miesto. Celý zmrznutý začínam liezť. Postup je podobný, doliezam pod boulder a tam končím, po pár pokusoch hákujem po predĺženej expreske a doliezam k Peťovi. Na dnes nám stačilo, vybilo nás to poriadne a nechápeme ako to môže byť iba 7+/8-. Taký krok som nikdy ani na skalkách nerobil. Silový prečah z malých spoďákov do lišty asi 1,5m nad nimi. Nohy len trenie... Ak to niekto liezol, rád sa s ním stretnem :)
Víkend sa končí, vyšiel na výbornú!