Keď Korosadowicz pritvrdí
28.1.2017
Korosadowicz M5, 500m
Kazalnica Mengusowiecka
Od kedy som predal moje skialpy trávim celý čas v Tatrách mrznutím a bojovaním v studených stenách. Posledné lezenie s Vladom v galérke Satana bolo super dobrodružstvo, pri zostupe dolinou si hovorím „kam ďalej?“. Už by sa patrilo znova navštíviť polskie polnocne scianky na Moku! Gigantická hradba vysokých severných stien chrániacich morské oko sa mi stala mojou tatranskou milenkou....
Veci do seba zapadajú, pán Sabol sa rozhodol sláviť narodeniny v Schronisku Roztoka, a tak môžem spojiť príjemné s užitočným. V piatok večer sa dostávame na chatu, ja - lenivec som sa nechal vyviesť s Jankom autom. Treba sily pošetriť, isto padne dnes pár kalíškov a ráno to bude z Raztoky ešte ďaleko. Príjemná chata za dobrý peniaz, no nekúp to! „Škoda len“, že je to z nej bližšie na ľady v Bielovodskej ako na Moko. Zahajujeme „skorší“ budík a pred piatou začíname šľapať... Naše tempo je vražedné, našimi nepriateľmi sú ťažké bágle, rozšľapaný chodník po poľských turistoch a nevypálený alkohol v krvi – čistá Tatranská Kobra 11
Okolo ôsmej stojíme nad hangom, pri okraji Czarneho stawu. Rozvidnieva sa. Biele bodky čeloviek lemujúce cesty do stien a na Rysy pomaly tmavnú v čiernych poľských mravčekov. S prichádzajúcim svetlom začínajú svoju promenádu aj steny, pod ktorými stojíme. Nižné Rysy, Masív Rysov, Žabí kôň, ... a tesne nad nami Kazalnica Mengusowiecka. V pravej časti sa nachádza naša cesta – Korosadowicz. Je to jedna z miestnych klasík a hlavne chuťoviek. Prvý prelez (zimove III) vytvára v stene líniu najľahšieho odporu. Časom sa táto línia na viacerých miestach narovnala a vznikol „moderný“ Korosadowicz (M5). Na 500m stene by malo byť dosť ľahšieho lezenia, pod nástupom sa dohadujeme, že ľahké pasáže pôjdeme súbežne.
To sme ešte nevedeli čo nás čaká....
Ako prvú dĺžku, že nech si zalezieme, volíme ťažší variant – kút za M4+. Nafúkaný čerstvý sneh v žľabe pod komínom mi dal jasne najavo, že tudy cesta nevede. Po chvíli brodenia v snehu naliezam klasikou. Žiadny sneh (aspoň nie pevný), žiadne dobré trávy, ani ľad. Holá položená platňa, v hornej časti obrastená trávami, ktoré som s čakanom skôr česal ako cez ne liezol. Prvá dĺžka dala naozaj zabrať a pomaly nám dochádza, že dnes toho moc na súbežné lezenie nebude. Prvej dĺžke by som dal také poctivé M4 s mizivou možnosťou istenia. Klasa už zvyšok cesty až po kľúčový kút neklesala....
Obtiažnosť „trojkových“ pasáži ma miestami nútila dať dole rukavice, prichytávať malé bočáky a spoďáky. Trávy to tak pekne morálovo dofarbili 10-15m odlezmi, kde som sa cítil skôr, že leziem v letnom záhone levandulí ako v zmrznutej tatranskej tráve. Pomaly sa dostávame pod komín označený v tope ako M4. Ako stojím pod komínom a doberám Lukáša, tíško uvažujem čo tam bude za mordu... V záverečnej časti kúto-komína to ide trocha do kopca. Celý ľad, ktorý premostil výlez z kúta je zlomený a rozsypaný v kúte, je preč. Nám už ostáva len horná časť ľadu tesne vo výleze, kde sa vlastne láme obťažnosť. Ale aspoň to je odistené starými skobkami. Po doleze Lukyho usudzujeme, že všetko lezenie do teraz nebolo oveľa ľahšie ako tento akrobatický komín.
Ďalej to pokračuje ľavou časťou vhĺbenia, tadiaľ samozrejme nejdeme! Už zo štandu to vyzerá, že tam niečo chýba a liezť také „leto“ s mačkami na nohách, to si už môžem rovno vystaviť papiere na hlavu :D. Naliezam NIEKDE do strednej časti vhĺbenia, kde ma to pekne cvičí. Stonám, ochkám, naozaj bojujem o každý meter. Ale sú tu skoby, takže sme sa nestratili :). V hlave si spájam to čo leziem s ostatnými M5, ktoré som na Slovenskej strane ťahal, veru nie sme ďaleko... No v tope to pomaly vyznačili ako cyklistický chodník. Lukášove stony a nadávky najväčšieho rangu počujem už začiatku. Trocha ma to utešuje, že nie som jediný koho to tu bije, že nie som chuj čo nevie tie poľské choďáky vyliezť. Je čas na kávičku, cigaretku a nejaký ten proviant.
Nad nami je kľúčofka. Veru, už som vzdal predstavu o lahodnej M5, ale aj tak sa poriadne teším čo ma tam čaká. Nad nami je čistý drytool kútik vyzdobený starými skobami. Čakany nechávam visieť na ramenách a viac ťahám po rukách. Lámem ťažký začiatok a „ladnými“ pohybmi sa dostávam k prelomeniu kútu. Tam už pritvrdzuje. Rukami nachytávam malé spoďáky, mačúrence na čistú platňu a vysoko nado mnou trs trávy čo „bude isto brať“. Chvíľu si v hlave dávam do kopy, že ak mi nevyjde krok tak letím do starej hrdzavej skobky... Hlava pustila a kút tiež, dočahujem trávu, SUPER! Predo mnou je kút, už viac položený a miestami zarastený trávou. Naozaj pekné lezenie, aj keď mám zasraté za ušami, valím hore. Stále sa viac oplatí liezť bez rukavíc a zbraní ako s nimi. Posledná skalná pasáž bola naozaj hnusná a vyliezol som ju v štýle „šijaca mašina“, ale vyliezol. UWAGA, ak to budete liezť, pribaľte si skobku na zlepšenie štandu, lebo už sa mu tam nejako byť nechce.
Lukášov prelez je sprevádzaný vulgarizmami, ako inak..., ale JA som už v dobrom lebo už som hore a spokojný, že vydalo... V štande chvíľu zvažujeme, či sme takí slabučkí, alebo toto nie je M5, minimálne nie v týchto našich podmienkach. Osobne mi je jedno čo to bolo, preverilo to moju hlavu a schopnosti a naozaj som si to lezenie užil! Ak vás bude zaujímať čo si o čísle myslí pán Dula, píšte-volajte, on to má rad :D. Nad nami už zopár (konečne) ľahších dolezových dĺžok okolo M3 a sme hore. Cesta vylezená, po svetle ešte schádzame na Morské Oko, kde dopĺňame tekutiny a vegetíme. V hlave sa mi ešte stále mihajú obrazy z dnešného super dobrodružstva, z pekného lezenia, zo super výhľadov na štíty navôkol... Raz darmo, okolie Morského oka má niečo do seba. :)
Rady: Skoby sú výhodou (príp. malé ballnuty), trávové skoby detto. Cestu sa oplatí liezť v podmienkach, tzn. trocha vysnežená, vyľadnená a nech to aj drží. Je dobré si riadne naštudovať zostup vopred. Ak doleziete hore už po tme, môže to byť problém, keďže pri zostupe na turistický chodník na vás čakajú dva skalno-ľadové prahy so zlaňákmi. Zostup je lavínozny.
Od priateľov poliakov: Zimą trudniejszy wariant doczekał się wyceny M5. Zdecydowanie polecana na zimę. Nie tylko dla początkujących. Dość długa i w miarę trzyma. W razie złych warunków lepiej się nie wybierać.
Linky:
Foto + Topo z nášho prelezu: TU