Osp 04/2016
19-24.4.2016
Po rozliezaní v chorvátsku sa koža už ako tak dala dokopy, nohy odpuchli a ja rozmýšľam, kde sa zas zavesiť. Ičo mi spomínal, že budú v Ospe s deckami, tak som si povedal „bude super vidieť, ako sa má liezť, trocha sa namotivovať a niečo aj preliezť“. Maruška, môj hlavný informátor, mi volá „mám pre teba spolulezca, chce veľa liezť a volá sa Peťo!“ Pár správami si dohadujeme organizačné veci a v utorok sa stretávame v Žiline pred K2 a trip môže začať.
Cesta ubieha fájn, v Koperi nás čaká kamarátka Katka, ktorá nás ubytuje na pár dní. Zvyšok tripu je zatiaľ v pláne low-cost na pankáča, ale pre dnešok je matrac sladkou úľavou.
Prvý deň zahajujeme na Babne, čo je vzdušná oblasť s peknými, prevažne ľahšími cestami. Prvé 6b+ sa vytrápilo a postupne si zvykám na skalu. Ičo mi poradil skúsiť cestu Maudit za 7a, ktorú som vyliezol druhým pokusom. Zvyšok dňa sme sa s Peťom motali v ľahších cestách. Neskôr prišla Katka s kamarátmi a spolu s Peťom skúšali Il Castigo za 6b+ a ja som si pripavil cestu Suznji Vertikale za 7a+ ale úpeky mi prelez preložili až na ďalší deň. Po úspešnom cvaknutí zlaňáku v Suzjni Vertikale a OS prelezoch Peťa sa presúvame do Mišej peče. Mišia diera je už celá zaliata slnkom a ja anti-teplomil bojujem s teplom ako sa dá, nakoniec po nakrokovaní preliezam Danger zone za 7a a zvyšok dňa sa flákame v ľahších cestách.
Piatok sme zvolili deň oddychu, keďže je Peťo vášnivý jaskyniar a ja som jaskyniar na dôchodku, volíme návštevu nejakej jaskyne, veď sme predsa v Slovinsku, krajine deravej ako ementál! Pár kilometrov od Ospu sa pri dedinke Divača nachádzajú Skocjanske jame, jaskyne zapísané do Unesco, ležiace v úžasnom prostredí s moderne vybudovaným servisom. Dych vyrážajúce podzemné priestory nás vtiahli do Tolkienových príbehoch a ja v nemom úžase pozerám na prepojenie sily prírody a odhodlania človeka. Obrovský nasvietený podzemný kaňon, stále živý s pulzujúcou podzemnou riekou, skrýva početné chodníky, ktoré vytvorili jaskyniari pri prvých pokusoch dostať sa hlbšie do útrob. Vysekané schodíky široké ani nie 30cm, úzke terasy a staré laná so stupačkami si razia cesty krížom krážom. Kaňon je prepojený mostami, z ktorých po jednom vedie aj trasa a nachádza sa úctyhodných 50m nad riekou.
Hlavný okruh vedie veľkým kaňonom a cez weekendy alebo top sezónu to tam bude určite preplnené, ak ale plánujete liezť v Ospe medzi februárom a májom, mali by ste sa masovkám vyhnúť. Druhý okruh vedie kaňonom pod dedinkou, trasa miestami vedie podzemnými priestormi a miestami prepadnutými dolinkami a kaňonmi. Určite sa oplatí si vopred zistiť kedy začínajú túry, no čakanie na ďalšiu túru sa dá prijemne stráviť v kaviarni, múzeu alebo na náučnom chodníku nad prepadnutými dolinkami. Možno práve preto, že som, dá sa povedať, detstvo strávil v podzemných chodbách, ma to upútalo viac, ale verím, že takýto výlet by nikto neľutoval.
V sobotu sa opäť ocitáme pod podkovou Mišej peče, ešte v tieni stíham vyliezť cestu Rodeo za 7a a neskôr susedného Abanskeho konjaka, takisto za 7a. Rodeo je prevažne ciagľová/tufová (Maruška ich nazýva stískačky) záležitosť na rozdiel od Konjaka, ktorý je skôr bouldrový problém. Vo veľkej diere v ceste Konjak sa ubytovali havrany alebo iná veľká čierna háveď a rest vo forme „vložím si hlavu do diery a oddýchnem“ vás môže nemilo prekvapiť :D. A potom to prišlo – 9a-čko na OS! Ak si chcete vyliezť 9a-čko, tak nemusíte byť Pišta Bednár alebo Adam Ondra. V Ospe je cesta s názvom 9a s obtiažnosťou 6c, je možno trocha viac lezená (kto by nechcel takú klasu dať) ale nie je to ešte teflón a všetko drží ako má. Peťo sa pomaly rozlieza, mimo svojich prelezených projektov skúša na druhom aj moje cesty, tak na konci dňa máme nabehaných kopu metrov a pre dnes stačilo.
Nedeľa bol náš posledný deň, doobeda sme ešte v tieni poliezli zopár ciest. Mne sa podarilo preliezť prvým cestu Luková za 6c. Cesta nie je skvost oblasti, ale isto sa oplatí preliezť pre jej jednoduchosť. Ak človek lezie v zime na umelej stene, tak tento 3-4 krokový silový boulder po veľkých chytoch prelezie s prehľadom. Návšteva Ospu končí a my príjemne unavení smerujeme na to naše Slovensko. Cestou mi Peťo zamestnáva hlavu kvantovou mechanikou, a tak „o niečo múdrejší“, ale hlavne vylezenejší končíme a už sa tešíme na ďalšie lezeníčko.
Viac fotiek nájdete tu : ALBUM
Zopár užitočných informácií:
Bez sprievodcu sa tu nepohnete, dá sa kúpiť v Koperi v kníhkupectvách a pokrýva nielen Osp ale aj veľkú časť Istrie, a to sa už oplatí. Ak dlhšie posedíte na internete, tak pravdepodobne nájdete nejakého sprievodcu na OSP, ale ak plánujete zavítať do oblasti Istrie viac krát, odporúčam si rozšíriť zbierku kníh s lezeckou tématikou o tohto sprievodcu.
Camping v Ospe stojí okolo 10,63E (údaj z 04/2016) na noc na hlavu, čo sa moc neoplatí, keďže si viete nájsť ubytovanie cez booking.com alebo airbnb.com za 12-15E. Samozrejme závisí aj ako skoro pred príchodom sa ubytovanie rezervuje. Dá sa nájsť ubytovanie v Črnom kale už od 7E za noc. Spanie na divoko sa neodporúča pri dedinke Osp (okolie Mišej peče a B&B). V okolí dedinky Črni kal a hocikde inde sa spať na pankáča dá, problém budete mať asi s vodou.
Cez rest-day je super navštíviť jaskyňu Skocjanske jame, trocha ďalej sa nachádza Postojna jama (jaskyňa s vláčikom), ale sedenie vo vláčiku medzi stovkami turistov ju pre mňa, aj keď som v nej nebol, stavia na druhé miesto. V Koperi a Izole (lepšia) sa nachádzajú pláže a množstvo bežeckých a cyklo chodníkov. Ak obľubujete mestá, resp. večernú prímorskú romantiku, navštívte Koper, Izolu, Piran alebo neďaleký taliansky Triest.
Sezóna tu začína už na prelome január/február (pre nedočkavcov), ale optimum je asi marec, apríl a máj, neskôr začnú byť teploty neznesiteľné.