Tour de Osp 05/2016

2-8.5.2016

Znova na cestách, tentokrát čakám už v Trnave na OMV a v ruke držím moju „novú“ hračku Canon EOS 500D. Čakanie na Lenku si krátim fotením všetkého na okolí a postupne si na to vytváram závislosť. Odrazu už ku mne kráča vysmiata Moraváčka v športovom oblečení „Rišo ? Si to ty ? Tak poďme !“....

Cesta autom je plná očakávaní, no nie lezeckých. Dôjdeme tam vôbec ? Keď som prvý krát sadol za volant a pred otvorenou rampou mi to zdochlo a nechcelo naštartovať, tak si hovorím, táto cesta bude sranda. Starý unavený Renault, ktorému nešli otvoriť dvere ani okno a vždy čas o času zavoňal niečím chutným (raz víno, inokedy koláče) to ale zvládol na výbornú a my tiež. A večer sa už stretávame s naším hlavným sprievodcom Katkou.

Tento trip sme zvolili ležérnejšie tempo, to aj preto, že sme sa nakoniec ocitli v lezeckej trojke, kde mal každý aj iné ciele. Ale koniec koncov toto znevýhodnenie sa stalo výhodou a my sme si vytvorili naše Tour de Osp. Nazreli a naliezli sme spolu do všetkých oblastí na okolí, niektoré sme už poznali, niektoré boli pre nás nový svet.

Banje&Babna

V utorok sme si už „tradične“ zvolili B&B (Banje & Babna) ako warm up na celý lezecký týždeň. Lenka bola prvý krát po dlhšej dobe na skalách, a tak sa s Katkou vybrali hľadať niečo na zobudenie z lezeckej hibernácie. Ja som si našiel cestu už na predchádzajúcom tripe a to Kameleon 6c+, krásna dlhá cesta skrytá v kúte dvoch veľkých stien, kde sa drží tieň a chládok aj keď už slnko vypeká všetko na okolí. „Cziesc ! ...“ v ceste boli poliaci, fajne sme pogadali a už som liezol s nimi. S nacvakanými presami som si to vybehol na Flash, cieľ splnený! Jedna z najkrajších ciest, čo som na B&B liezol. Katke sa podaril pekný flash cesty Bohomurček za 6b. Ak sa vám Osp páči, mali by ste si teda vyliezť cestu Ospomaniak (6c+). Pekná a vzdušná cesta s dobrými chytmi, treba rýchlo prebiť spodok, nevymýšľať tam a vrch sa dolezie už sám.

Mišja Peč

Ďalší deň sa presúvame do viac športovej oblasti – Mišja Peč. Po rozlezoch som Katku zavesil do cesty Luková, pre mňa najľahšie 6c-čko, čo som tu liezol, a tak si hovorím, že baba nadupaná z preglejky by v tom mohla zapučiť. Po ľahkých spodných pasážach nastupuje brucho s tromi silovými krokmi po veľkých chytoch a znova ľahký dolez. Ja som si zatiaľ vyliezol môj cieľ na dnešný deň a to Kindergarden za 7a+. Výhoda týchto oblastí je, že vždy tu nájdem niečo nové, pekné, pre čo sa tu chcem vrátiť, alebo si tu proste len „zavesím pytel“. Jediná nevýhoda sú tie nekonečné horúčavy, ktorým sa v týchto mesiacoch už človek ťažko vyhne. Katka nakoniec boj nevyhrala, takže Kati zapamätaj nohy a prelez to.

Črni kal

Štvrtok som si pre vypraženú hlavu a zničenú kožu na prstoch naordinoval rest-day, baby to využili a išlo sa liezť na Črni kal (kde by ma inak asi nedotiahli). Črni kal má charakter slovenských vápien, krátke skalky, často schované v tieni stromov ALE prvý a posledný sektor rastie do výšky aj krásy, a tam baby práve liezli. Ak tam ešte zavítam, tak už viem, čo liezť ....

Osp - Big Wall

Štafetu rest-day predávam Lenke, ktorá ale neostáva s nami a ide sa prejsť do Škocjanských jam. Ja a Katarína šlapeme popri vyschnutom koryte rieky smerom do jaskyne Luknji, nad ktorou sa týči jemne previsnutá, miestami 140m vysoká stena. Dnes ideme liezť vo veľkej stene, dnes to bude Osp Big wall! S Katkou som športové viacdĺžky liezol na Hohe Wande približne rok dozadu, tak už vedela, do čoho sa pustí. Po pár minútach chôdze lesom sa pred nami objavuje nový svet – jaskyňa Luknja s jej masívnou a previslou čelnou stenou. Po stenách sa plazia brečtany a iné kry a všade naokolo lieta kopa vtáctva, ktoré v echu jaskyne dodávajú celému miestu atmosféru niečoho nového a exotického. Táto oblasť sa mi naozaj páči. Jaskyňa občasne zateká vodou a vzniká tu jazero, no liezť sa dá stále, ak máte čln alebo ak ste viac odvážni tak DWS. Super-výhodou je pár hodín tieňa naviac na rozdiel od B&B alebo Mišej peče. Pri jaskyni sa rozliezame v krásnom kúte v ceste Žaga za 6a+ a neskôr už stúpame pod stenu s cieľom dobre trafiť začiatok.

Dnešný hlavný chod je cesta Netopir za 6c, 110m dlhá jemne previsnutá linka sa tiahne pravou časťou steny a pod jej nástup treba prekonať asi ešte 30m lezenia za III UIAA. Nástup sme trafili na výbornú a moje čajna kroksy držia na skale lepšie ako vibramky. Prvá dĺžka je kľúčová, čo je fájn, lebo nás to otestuje, či na to máme alebo nie. Hovorím si „aj v 6c-čku viem sadnúť, ak niečo dopletiem“ a hlbokými nádychmi sa ukludňujem, aby som to dal na prvú šupu. Stres opadol hneď ako som začal liezť, dĺžka bola naozaj hravá, pohybová a po dobrých chytoch. Osobne by som tomu dal asi aj menej, určite by bol rozdiel, keby som si takúto dĺžku mal zakladať, ale táto línia je pomerne dobre odistená nitmi a miestami sú ešte staré skobky, takže som to vnímal skôr skalkársky. Katarína to za mnou doliezla na štýl A0 a ide sa ďalej. Po ďalšej dĺžke za 6b+ sa dostávame na veľkú policu, kde sa línia pokladá do kolmého lezenia. Posledné dve dĺžky za 6b+ a 6b som z police natiahol naraz a už stojím hore a chvíľu si vychutnávam výhľady. Katke už došli v posledných dĺžkach sily a tak zlaňujem za ňou a tou istou cestou schádzame dole. Veľmi pekná športová cesta, dobre odistená a ľahko čitateľná. V takýchto stenách sa nevyhnete aj lokrom, ale veľa ich tam nebolo. Cestu určite odporúčam!

Luknjia

V sobotu sme sa stretli aj s Katkinými kamarátmi z Popradu a spolu sme liezli v okolí jaskyne Luknje. Ja a Dodo sme sa vrhli na cestu Vitez iz Poljan za 7a, prvým pokusom sme obaja sadli dve expresky pod zlaňákom. Neskôr, keď sa do steny a nás oprelo slnko, naše ďalšie pokusy neboli lepšie, a tak sme sa dohodli, že to necháme na ďalší deň ráno, keď bude ešte tieň a zatiaľ si polezieme niečo iné. To už bola jaskyňa ozdobená visiacimi guľa.... ehm lezcami, ktorí skúšali o dosť vážnejšie cesty. Poobedňajšia prehánka nás všetkých z okolia vyhnala do jaskyne, kde sa atmosféra lezenia zmocnila a my sme časom liezli ľahké zaprášené cesty v stenách jaskyne a časom pozorovali pokusy miestnych a zahraničných bušičov. Na ďalší deň sa mi podarilo prvým preliezť cestu Vitez iz Poljan a Dodo s Johnym si tu zavesili pytel nabudúce. Lenke sa nakoniec tripu podarilo dať na OS cestu Čauko za 6a.

Pre mňa trip končí a odchádzam s partiou z Popradu na Slovensko, baby pokračujú ďalší týždeň niekde vo viacdĺžkach. Osp nie je len Mišja peč a je tu stále čo liezť, nájsť to svoje si tu môže každý... :)

Viac fotiek nájdete tu : ALBUM