Technická Matura na Hohe Wande 05/2016
18-19.5.2016
Takmer presne pred rokom som bol prvý krát v tejto oblasti. Bol to jeden z tých super vydarených tripov, kedy sa ti dobre lezie, počasie hrá do kariet a všade okolo sú super ľudia. Tak som si hovoril, sem sa isto vrátim!
Moje prvé kontakty so stenami Hohe Wandu boli v dobre vybraných (za to vďačím Katke) cestách okolo 6-7 UIAA. Na tejto úrovni sú tu cesty hravé, dĺžky vyvážené a je to naozaj pekné lezenie. Avšak tentokrát sme sa sem vrátili s vyššími očakávaniami skúsiť predsa len niečo ťažšie. Predstavy boli nakoniec rýchlo rozdrvené poctivými technickými platňami a z čistých prelezov mi zostali tak oči pre plač. Hohe Wand bol pre mňa matura z techniky, ktorú som tento krát neurobil...
Možno práve tým, že som sa od apríla vešal v mierne previsnutých linkách čím mi zleniveli nohy, možno pre dve neprespané noci v kombinácií s hnačkou a nútenou diétou sa mi moc nedarilo. V konečnom dôsledku sú to všetko výhovorky a ja som len oprášil oblasť lezenia, kde mám čo doháňať. Dobrý lezec by mal vedieť liezť všetko. Maturitu som nedal, hold, budem sa sem musieť ešte vrátiť :)
Tentokrát som sem prehovoril Iča, ktorý či chcel či nechcel musel vymeniť dobré chyty z previsov za nič na ruky a nohy na trenie. V cestovnom balení nechýbal ani žumár, ak by sa mladá kuna zavesila do niečoho ťažšieho. Náš plán bol sa rozliezť a spoznať klasu v ceste Detonation Boulevard za 8-, určite je to krásna línia, ale mokré pasáže nás donútili kombinovať náš postup hore s cestou Direkte Sonnenuhrwand (7+). Tie dĺžky čo sme liezli z oboch ciest bolí naozaj krásne, ale sem tam som potreboval zapojiť zbytok mojej fantázie a predstavivosti aby som tam niečo na ruky našiel a cez tie židy na nohy vymyslel kroky. Dosť ma to miestami bičovalo a cítil som sa ako keby som bol na skalách prvý krát. Po pár dĺžkach už ale sedíme hore na skywalk-u a dopĺňame energiu malými čokotyčinkami. Ičo OS, ja AF. V hlave sa mi miešali pozitívne pocity z peknej línie s tými negatívnymi zo mňa. Za skywalk-om sa nachádza typická rakúska reštika s rakúskym pivkom za rakúske ceny, kde sme nakoniec aj ako rakušania skončili.
Po neprespanej ale za to presranej noci sa opäť vydávame pod stenu, moje pocity sú druhý deň už zmiešané, morál upadá a sám neverím, že to úplne hore zvládnem bez pit-stopov. Nakoniec sme ale aj tak nastúpili do cesty Conan Zulter (9), ktorá ževraj patrí medzi lokálne skvosty. Na sedačke už visel žumár, veru neviem si predstaviť čo to je dať rajbas za 9 bez softu a odsedov keď v 7+ sa mi už strácali chyty. Kým zaberali lieky, Ičo sa rozhodol potiahnúť prvú dľžku, tú najľahšiu, za 7. Prvá dĺžka Iča na OS nepustila a ja som v delíriu ťahal za čo sa dalo. Klasa privrdila a ja sa cítim ako v domácich 8- -kach. Na koniec prvej dĺžky ma čakal krásny rosypaný kút, čo bolo v skutku lezenie po suchej hline s väčšími kameňmi, kde som nejaký ten fúrik aj spustil dole. Obojhlasne sme sa rozhodli, že dnes to bude radšej rekreačné lezenie, čo mne dosť vyhovovalo, a tak sme si zas nakombinovali výstup cestami Direkte Sonnenuhrwand (7+) a Sonnenuhrwand za 6+. Nakoniec spokojní schádzame do kempu a hurá smer domov.
Hohe Wand je impozantný vápencový múr tiahnuci sa blízko mesta Wiener Neustadt, ktorý ponúka od športových ciest cez rekreačné viacdĺžky až po tie echt poctivé. Jednoduchý prístup a pomerne dobré ubytovanie robia z tejto oblasti vhodné útočisko na voľný weekend príp. aj celý týždeň. Je to vďačná oblasť na pekné lezenie ALE je dôležité si vybrať z širokej ponuky ciest naozaj iba tie skvosty, nechať si poradiť domácimi alebo kamarátmi, ktorí tam už niečo preliezli. Sprievodca sa dá kúpiť aj spomínanej reštaurácií. Pod skywalkom sa nachádza samobslužný kemp, kde sa vždy nájde nejaký Čech alebo Slovák (ale nie masa ľudí). Kemp stojí 12E za stan/auto a po 3 dni je to za 10E. Potraviny sú hneď v dedinke Stollhof.
Detailné topá ciest nájdete TU
Provizórneho sprievodcu si môžete stiahnuť TU