Dva týždne v lezečkách (III) - Triglav
11-14.9.2016
Vápencový obor, aj takto by sa dala nazvať severná stena Triglavu. 1000 metrov vysoká a cez 3km široká stena uzatvára dolinu Vrata, ako vysoký múr. Stena, ako ju nazývajú Slovinci, je jednou z najväčších stien východných álp s bohatou horolezeckou históriou. Jej dominantu pozorujeme z Aljažovho domu. Sedíme na terase a odpočívame po ceste z dolomitov.
Počasie nám predlžuje pobyt v doline, zajtra poobede hlásia prehánky, a tak máme viac času si naštudovať našu trasu (za povalu si na chate zaplatíte 8e/noc). Jediné čo mám v rukách je slabá fotka s načrtnutou líniou a dva popisy (Čechov a Američanov), ktoré vôbec nesedia. O tope môžem len snívať. Na obed sme si urobili prestávku v Mojstrane v snahe nájsť sprievodcu, resp. nejaké informácie o stene, ale bez úspechu. Na Aljažovom dome je predsa len sprievodca, samozrejme väčšina strán už chýba, medzi nimi aj naša cesta. Vrchol Triglavu sa už zahaľuje do tmy, Maruška ide pomaly spať, ja ešte ostávam hore, sedím v jedálni a hľadám v topách iných ciest časti tej našej....
Ráno je krásne, slnečné. Aj keď je chata ešte v tieni, vrcholky obklopujúce dolinu už žiaria teplými farbami. Večer sme sa dohodli, že si dnes urobíme prechádzku pod stenu. Nechceme blúdiť ako na Fiames, je fájn poznať nástup a nájsť začiatok línie pod stenou. Včerajšie stopovanie po ceste vo vybrakovanom sprievodcovi nakoniec prinieslo svoje ovocie. Podarilo sa mi do detailu poskladať topo-skladačku prvej polovice steny a niečo aj z hornej časti. Vo foťáku zoomujeme fotky a pomaly začíname vidieť našu líniu. Je to super pocit takto pracovať na našom mini-projekte. Často stojíme vedľa seba s pohľadmi uprenými na centrálny pilier steny a rozoberáme jednotlivé časti cesty. Pod stenou nám už všetko zapadá do seba a skladačka je kompletná. Postupne v nás rastie dobrý pocit, vieme kam ideme, vieme čo nás čaká. Dnes ideme spať skoro, zajtra nás čaká lezecký maratón.
Stena – Skalaška smer
V+, 1000m
Skorý budík, niečo pod zub a okolo pol piatej vyrážame z chaty (1015 m.n.m.). Všetko je ešte v tme, na ceste za nami vidno zástupy čeloviek. My sa odpájame z chodníka, ešte je stále priveľká tma na to, aby sme videli rampu, ktorá nás vyvedie pod nástup (cca 1400 m.n.m.). Po chvíli sa do doliny dostáva brieždenie, slabé svetlo osvetľuje stenu a my už vieme ako ďalej. Do komína naliezame okolo siedmej, lezieme na jednom lane súbežne. Sme zohratí, plynulo preliezame dĺžku za dĺžkou. Po V-. -kových úsekoch mi dochádza matroš a robím štand. Ešte pár dĺžok a je pred nami traverz, ktorým sa dostaneme na hranu piliera.
Hranou sa dostávame na vežičku Gorejnski turnc, kde sa nachádza bivak s knihou. Dávame si prestávku a vychutnávame si parádne výhľady do stien po stranách. Nad nami už vidno stenu Ladjo, za ňou nás už čaká ľahký dolez. Pod stenou Ladjo robím štand a doberám Maruš. Celú cestu lezieme s batohmi, hore si ťaháme jedlo na dva dni, vodu, oblečenie a veci na bivak. Čas máme super, tak prečo by sme si kľúčovú dĺžku nepotiahli normálne?
Batohy nechávam dole s plánom, že ich potom na jednom lane vytiahnem hore. Z idylického plánu sa stala nočná mora. Po doleze robím kladku, no sviniam sa hore nechce, dynamické láno vstrebáva celú moju energiu a ja sa trápim ako taký somár. Maruš sa dole smeje, že čo sme to za hlúposť vymysleli. Lezie hore a niekedy mi pomáha a tlačí batohy vyššie. Hore sme sa stretli úplne zmorení ale šťastní, že sme to vôbec dostali hore...
Akcia ťahaj hore svine nám všeho-všudy zabrala asi hodinu. Našťastie je pred nami už iba ľahší dolez s krásnymi, exponovanými výhľadmi do stien po oboch stranách. Okolo druhej doliezame na vrchol steny na tzv. Triglavsky steber (2470 m.n.m.). Dali sme to! Maruške gratulujem k veľkému výkonu, a takisto aj k jej narodeninám. Trocha slnka a čokolády nám dobíja baterky. Po polhodinke vyhrievania sa už cítime pomerne "nabití" a ide sa ďalej. Napájame sa na chodník pod hlavu Triglavu a odtiaľ ferratou na vrchol. Okolo pol štvrtej sme na vrchole (2864 m.n.m.). Za nami 1850 výškových metrov, z toho niečo cez 1000m lezenia. Riadny lezecký maratón! Dnes už vyššie nepôjdeme, zjeme to čo máme, zopár selfiečok a ide sa dole.
To čo sme nastúpali musíme teraz zísť dole. Všetko má svoje pre a proti. Lezci dva krát neobľubujú zostupy a skoro 1900m dole po celodennom maratóne bolo iba nutné zlo. Nikdy nekončiaci chodník už nebol potešením, rátali sme každý meter, každú zákrutu... No každým krokom sme boli bližšie k chate. Tam prichádzame okolo deviatej. Dobro došli! Dnes sa nám podaril super výkon. Unavení líhame do postelí....
Viac foto TU
Topo TU
Užitočné linky: