Sawického pilier
Sawického pilier, Slavkovský štít
1200m, V UIAA
17.2.2019
Túto zimu sú mi Tatry akési prekliate... Zo začiatku boli vyhriate a rozmočené decembrovým slnkom a neskôr zasypané tonami januárového snehu. Motivácia sa pomaly začala vytrácať, avšak posledné týždne sa podmienky výrazne zlepšujú aj pre horolezcov a opäť vo mne oživujú chuť po zimnom dobrodružstve. S roztrhnutým putkom na konte sa môj lezecký výber trocha zužuje. Po troch týždňoch od nehody sa s Maruškou odhodlávam na prvú lezeckú túru a preliezame Puškášove rebro v masíve Tupej. Zaťažkávací test dopadol viac menej úspešne a my sme vedeli, kam sa vyberieme najbližšie... Naším hlavným cieľom je Sawického pilier na Slavkovský štít.
Slavkovský štít predstavuje najväčší skalný masív na slovenskej strane Vysokých Tatier. Jeho široká severovýchodná stena spadá do Veľkej Studenej doliny mohutnými 1000 až 1500m vysokými piliermi a žľabmi. Stenu pretínajú tri hlavné piliere, ktoré ponúkajú naozaj hodnotné klasické, hlavne zimné výstupy a vytvárajú akúsi „mini-trilógiu“ Slavkovského štítu. Ich názvoslovie však nie je jednotné a uzavreté.
Ľavý Slavkovský pilier (W. Birkenmajer, K. Kupczyk, 28.6.1930, II-IV/1000m) je tiež nazývaný aj Birkenmajerov pilier alebo Pilier Slavkovských zubov. Severné steny jednotlivých veží sú známe ako Slavkovské zuby a patria medzi najfrekventovanejšie lezecké sektory v celom masíve. Aj tieto samotné veže (Nižný, Prostredný a Vyšný Slavkovský zub) nosia ďalšie pomenovanie a to Kráľovské bašty (P. Jackovič – Slavkovský štít).
Prostredný Slavkovský pilier (Z. Brull, J Sawicki, S. Zamkovský, 31.7.1932, II-V/1200m) je tiež známy ako Sawického pilier, či Zamkovského pilier. Trasa prvovýstupcov oblieza štítovú stenu Nižnej Slavkovskej bašty a jej vrchol dosahuje cez lávku vedúcu z pravej časti steny. Štítová stena bola v rámci výstupu pilierom prelezená prvý krát dvojicou A. Puškáš, A. Kortvelyessy, 21-22.3.1952, pričom ich výstup opísali ako vôbec prvý prechod celým pilierom a pilier nazvali Rebro Slavkovského štítu. Ide o lezecky najťažší a najdlhší pilier z tejto trojice. Je tvorený tromi hlavnými vežami – Nižnou, Prostrednou a Vyšnou Slavkovskou baštou, ktorých severné steny sú takisto prepletené zaujímavými zimnými, ale aj letnými cestami. Nad Vyšnou baštou sa nachádza výrazná skalná veža - Slavkovský roh, ktorý vytvára posledné ťažké miesto na hrebeni,
Pravý Slavkovský pilier (A. Grosz, K. Henschová, G. Lingsch, 27.7.1924, III-I, 900m) je medzi piliermi tým najľahším a má jednotné pomenovanie Groszov pilier. Z ľavej strany je ohraničený známym a pomerne často lezeným Groszovým žľabom, z pravej strany Slavkovskou jamou. Na pilieri sa nachádza Veža nad Slavkovskou jamou.
Matej hlási nadránom meškanie vlaku, plánovaný príchod do Popradu sa z 4:43 presúva nakoniec na 6:30. S týmto meškaním sa budeme musieť dnes vysporiadať, čaká nás naozaj dlhá lezecká túra a každá ušetrená hodina je nám k dobru. V Smokovci sa zbytočne nezdržujeme a okolo siedmej vyrážame hore. Ráno nie je príliš mrazivé ale chodníky vydupané stovkami ľudí sú tvrdé a ide sa po nich dobre. Chodníkom sa dostávame až pod markantnú hradbu skál tvoriacich Nižnú Slavkovskú Baštu. Nastupujeme do žľabu lemujúceho pravú hranu steny, výstupové brodenie hovorí o skutočných podmienkach. Ranné kardio máme teda za sebou a okolo pol deviatej stojíme na vrchole žľabu, hádžeme na seba lezecké harampádí a pijeme čaj. Do lávky nastupujeme už na jednom lane a ľahkým terénom lezieme súbežne. Na vrchole Nižnej bašty sa dostávame na hranu piliera, ktorá je v týchto miestach bohato porastená kosodrevinou. Kosodrevinizmus, to proste musíš milovať! A ešte tie snehy k tomu! Miestami sa brodíme po pás v premočenom snehu a ja si hovorím, že to bude dnes asi na dlho....
Aktuálny status: lezenie - úroveň 1, kardio - úroveň 100. Dostávame sa pod výrazný komín na hrane Prostrednej Slavkovskej bašty. Tu vyberáme aj druhé lano a ja naliezam do tejto grotesky. Skalami tečie voda a trsy tráv držia iba vďaka ich veľkosti. Kút je v týchto podmienkach vhodný skôr pre zraz mladých botanikov, ale aj tak som rád, že som tu a lezenie si veľmi užívam. Asi v polovici kúta sa odpájam doprava, popod výraznú skalnú stenu (skobový štand) s cieľom dostať sa čo najskôr na čistú skalu. Napájame sa na krásnu ostrú hranu a ďalšími dvoma dĺžkami doliezame na vrchol druhej veže. Počasie je fenomenálne, na hrane piliera nemáme už taký problém so snehom. V úzkom sedielku za druhou vežou si doprajeme prestávku na doplnenie energie (lepený štand) a opäť pokračujeme súbežne nie veľmi náročným terénom na vrchol Vyšnej Slavkovskej bašty.
Na vrchole nás už pomaly pohlcuje tieň Slavkovského štítu a pred nami sa týči posledná markantná skalná formácia, štvrtá veža nazývaná Slavkovský roh. Maruška už vie, ktorá bije a snaží sa ma prehovoriť aby sme túto vežu obliezli. Obtiažnosť v takýchto cestách je vždy veľmi závislá od voľby lezca, ktorú možnosť si vyberie. U mňa je to jasné, čo najpoctivejšie po hrane a pokiaľ je to možné, cez všetky veže. V tejto časti už rozoznávame stopy iných lezcov, ktoré sa vyhýbajú takýmto prekážkam, ale mne je to viac menej jedno. Stredom tejto vežičky vedie komín, vyzerá schodne, a tak naliezam, po pár minútach zisťujem, že to nebude zadarmo. V komíne sa nachádza zopár lokrov a lezec musí zvládnuť techniku lezenia "po vajíčkových škrupinkách". Maruška dolieza ako prvá a samozrejme hundre, že zas vymýšľam a či mi je toto treba, ale po chvíli má zas dobrú náladu. Matejovi sa to naopak veľmi páčilo a s úsmevom prekonáva nepríjemný výlez na vrchol veže.
Odtiaľto je cesta na vrchol už „za odmenu“. Stále na jednom lane, preliezame snehové polia a malé skalné prahy, až sa opäť ocitáme na slnkom zaliatej strane, tesne pod samotným vrcholom. Niečo po pol štvrtej si všetci traja podávame ruky na najvyššom bode Slavkovského štítu. Už nás čaká iba nekonečný zostup a víťazný koláčik v Cukrárni u Elišky :). Sawického pilier je naozaj krásna a hodnotná zimná cesta, ktorú mi minulý rok odporučil Vlado German. Som rád, že som si ju mohol dnes vyliezť práve s Maruškou a Matejom. Rozhodne to u mňa patrí medzi top zimnú túru a môžem ju vrelo odporučiť každému.
Za podporu ďakujeme
Fotoalbum (+ fototopo): TU