Piz Badile - Cassin
Piz Badile - Voie Cassin
TD, 6a, 800m - 4.8.2019
Počasie mení opäť naše kroky. Peťom ospevovaná Marmolada sa v najbližších dňoch rozhodla schovať svoje južné steny za búrkový závoj a nám neostáva nič iné ako zas a znova prispôsobovať naše plány realite. Obaja sa už dlho pozeráme po perle Bergellu - legendárnom a nádhernom žulovom múre Piz Badile. Cestu do Švajčiarska si skracujeme vtipkovaním o našich budúcich heroických a repra-hodných prelezoch, aj keď dobre vieme, že začneme pekne od začiatku. Počasie a krátke voľno nám nedáva veľké možnosti na viac ciest. Pre nás je hlavným cieľom azda najväčšia klasika východných álp a jedna zo šestice ciest pretínajúcich veľké alpské steny, cesta Cassin. Prvovýstup urobili Riccardo Cassin, G. Esposito, V. Ratti, M. Molteni, G. Valsecchi, 14.-16. 6. 1937. Poslední dvaja lezci zahynuli vyčerpaním pri zostupe v búrke. Ak by nám ostali sily a počasie na ďalšie dni, v merku sa nám črtajú slovenské linky z dielne Igora Kollera. Ja však nemám veľké očakávania, prechodené choroby a ťažký tatranský týždeň sa mi podpísali na mojom zdravotnom stave. V duchu ma teší Peťová informácia, že je cesta v doline oprávnená a nás dnes nečaká už nič náročné...
Bohužiaľ, príchod do Bonda so sebou prináša trpkú realitu, cesta stále neexistuje. Peťové reklamy na otvorenú cestu a ľahký nástup sa rozplynuli ako smrad vo vetre a nám neostáva nič iné, len hodiť ťažké batohy na zdrevenelé chrbty a začať šľapať do nôh. Šikovní Švajčiari vytvorili novú turistickú cestu na chatu a hneď po pár minútach začínajú strminy naskusovať naše lýtka. Sofistikovaní Bergellčania sa z bezpečnosťou nezahrávajú a cesta vedie v štýle: "je to dlhšie, ale za to je to ešte dlhšie ako by to mohlo byť ale za to aj s väčším a zbytočným prevýšením". Zle rozdelený materiál mi pridal do batoha zopár kíl naviac a dokonával dielo skazy. Krásne alpské lúky a vysokohorské lesy sa mi javia viac prekážkou ako potešením oka. Chodník nás vedie až pod severozápadnú stenu Badile a my musíme ťažko nastúpené a vydreté metre zísť opäť dole k chate. Na chatu dorážame po 4 hodinách (tabuľkovo 6h) v geriatrickom tempe, je okolo 21:00, máme za sebou cca 1300 vm. Horská pevnosť je plná adeptov na Cassina, až ma zamrazilo keď som videl tie húfy. Prehováram Peťa na skorý budík a aj keď sa mu nechce skoro vstávať, nastavujeme čas na 3:00, ide sa spať, som KO...
Okolo štvrtej ráno opúšťame chatu. Chodníček vedúci pod stenu je už vysvietený radom čeloviek. Po 1,5 h sa dostávame na veľkú rímsu, ktorá vedie k novému začiatku cesty. Tam sa už vytvára lievik, ktorý spomaľuje a zhlukuje prvých návštevníkov tejto steny. Aj my sa pomaly dostávame do radu, kde sa opäť ukazuje arogancia niektorých lezcov a problém s preľudnenými klasikami. V duchu si hovorím, "toto je daň, ktorú už musíme platiť" a snažím sa mentálne neupadnúť. Nálada sa zatiaľ s pribúdajúcimi dĺžkami veľmi nezlepšuje, pod prvou 6a dĺžkou čakáme cez 1h. Celkom "vysedený" naliezam do prvej z troch ťažkých dĺžok v ceste a nálada sa začína zlepšovať. Pekný vzdušný traverz. Za sebou nechávame zástup lezcov, ďalší postup už ide rýchlejšie.
Štandy sú vynitované, a tak sa nám ľahko a bezpečne podarí obehnúť dvojicu Angličanov. Krásne lezenie v kútoch a platniach nás presúva na rímsu, nad ktorou začína séria ťažších dĺžok. Čo v našom prípade znamená, že opäť čakáme. Nad nami sa nachádza séria perfektných kútov a komínov vedúca až na vrchol steny. Celá línia je lemovaná lezcami, no môj zlý pocit z tejto "pasce" sa pomaly rozplýva. Peťo mi nakoniec prenecháva vedenie v celej stene a po ďalšom čase strávenom čakaním sa s chuťou vrhám do krásneho kútu, druhej "kľúčovej" dĺžky za 6a. Oblé krivky sa javia ľahšie ako v skutočnosti sú. Som rád, že sa mi darí krkolomne obliezť Čechov, ktorí naliezli príliš vysoko a v správnom mieste vystupujem z kútu a traverzujem do ďalšieho štandu.
Choroba ani únava mi už nevadí, sústredím sa na ďalšie metre a užívam si super lezenie. Zlý pocit z toho, že budeme bivakovať niekde na hrebeni kvôli tej mase ľudí už nezaťažuje moju myseľ. Po chvíle naliezam do posledného 6a-čkového úseku cesty, kde som si trocha zabojoval. Nad ním už vidím nechvalne ospevovaný kút v tvare "V". Po dvoch dlhých a príjemných dĺžkach sa nakoniec dostávame pod neho a opäť si chvíľu počkáme, kým sa nám vyčistí ďalší postup. Neviem sa už dočkať na moje pseudo-pieskárske techniky. Sú dve možnosti ako tento kút preliezť, buď to vonkajšou hranou na rozpor, alebo vnútrom, ako taká húsenica. Volím húsenicu a už sa pomaly suniem hore. Riadna sranda, jedna z top dĺžok celej cesty! Doberám Peťa, ktorý používa pre mňa neznámu techniku, polorozpor – polosed, ale evidentne funguje a s úsmevom dolieza do štadnu. Už nás nečaká nič ťažké, iba krásne a pohodové lezenie vedúce kútmi a zárezmi až na vrchol.
A sme tu, po takmer desiatich hodinách, z čoho sme celkovo čakali po štandoch a rímsach cca štyri hodiny. Počasie je parádne, opäť sa tešíme zo slnka a čakáme na Čechov, ktorí za nami doliezajú. Začíname spoločne zlaňovanie dlhým Nordkante. Chvalabohu je na hrane rozmiestnená kopa vŕtaných štandov. Po štyroch hodinách sme opäť pod úpätím hory, ešte nás čaká 600m zostupu na chatu. Teším sa ako malý na teplé jedlo a pohodlie spacáku...
Počasie sa pomaly kazí, obedňajšie búrky rozhodujú za mňa a mne tak zhadzujú kameň zo srdca. Bol to super výlet, a tak ako aj Hermann, aj my sme išli nonstop maratón domov-vrchol-domov. Balíme všetky veci a zahajujeme cestu domov, je čas sa trocha vyliečiť :) ...
Cassin je úžasná cesta, krásne lezenie v kompaktnej skale s kopou alpských dĺžok a bohatou históriou. Množstvo ľudí, ktoré nás obklopovalo hraničilo s čistou šialenosťou a rozhodne sa chcem takémuto druhu „socializingu“ vyhýbať. Je to daň, ktorú musíme všetci platiť za mediálnu osvetu veľkých klasických ciest. Ale ani masy ľudí mi však nepokazili pocit krásneho alpského lezenia, ktorý sa mi Badile rozhodol darovať. V duchu som nasledoval maestra Hermanna Buhla v jeho sólovom preleze a neuveriteľnom maratóne, ktorý musel absolvovať. Na starých, pionierskych, cestách je krásne, že sa do nich zarýva zub času, dobrodružstvá a hodnoty prvých alpinistov sú zmrznuté v týchto veľkých, vtedy panenských, stenách....
Za podporu ďakujeme
Viac foto: TU
Video Piz Badile - momentky 1
Video Piz Badile - momentky 2