Beyond Good and Evil

Beyond the Good and the Evil

V, 5+, 5c, A1/A2 (voľne M7+), 600m

Ondro Húserka, Martin Krasňanský, Richard Nemec

20.1.2020

Zimné lezenie v Chamonix...

Nad niečím takým som sníval už od mojej prvej návštevy tohto magického miesta. Nikdy by som ale neveril, že sa mi pošťastí vyraziť na moju zimnú premiéru s Ondrom a Maťom. Takmer po 10 rokoch sa do stien Aiguilles des Chamonix opäť vracajú fenomenálne podmienky. Vyzerá to tak, že ideme v správny čas na správne miesto, a ešte k tomu aj so super partiou kamarátov. K dokonalosti chýba už len správny lezecký cieľ. Tu patrí veľká vďaka Dušanovi Myslivcovi, ktorý vedel presne navigovať naše kroky a to pod legendárnu líniu Beyond Good and Evil v stene Aiguille des Pélerins. Ani on si nenechá ujsť takúto príležitosť a spolu s Pachom a Peťom Gajdošom majú za pár dní doplniť našu slovenskú útočnú skupinku. Aké to legendy! Veľmi si vážim takéto stretnutia, stretnutia s horolezcami, ktorí majú v horách už toľko polezené a odžité, že vedia odsunúť svoje ego a jednoducho sa tešiť a užívať si pohodu na horách. Ale zatiaľ sme tu traja. Vyrazili sme skôr, keďže okno dobrého počasia sa má koncom týždňa uzavrieť a chceli by sme ho ešte naplno využiť. V meste dopĺňame všetko potrebné a vyrážame do winterramu na Refuge Plan de l'Aiguille. Zajtra nás čaká prvé tohoročné alpské dobrodružstvo....

Cestu „Za hranicou dobra a zla“ netreba veľmi predstavovať, azda každý, kto sa trocha zaujíma o zimné lezenie už natrafil na video z dielne Millet-u. Názov cesty bol inšpirovaný Nietzsche-ho citátom „V dome bolesti sme boli spolu zviazaní aby sme našli svoju pravdu za hranicou dobra a zla“. Dokonalá línia, ktorá je drvivú väčšinu času uväznená v zlých podmienkach, a ktorá necháva lezcov na pochybách a v pokornom čakaní. "Keď v roku 1992 fenomenálny lezci Mark Twight a Andy Parkin splodili po dvoch rokov túto krásavicu, patrila k tým najťažším a najkrajším linkám, ktoré lákali najšikovnejších mládencov celého sveta. Nie všetkým bolo umožnené splniť si svoj sen a povedať si, mal som tú česť a podarilo sa. Málokedy bola pripravená prijať do svojej náruče cudzích nápadníkov. Niekedy bola absolútne suchá bez kúska ľadu, inokedy chladná a odmietavá, bičovaná silnými vetrami. Už dva týždne sa v lezeckých kuloároch šepkalo, že si konečne po ôsmich rokoch pripustila k svojmu geniálnemu telu opäť zopár odvážlivcov." (Dušan Myslivec)

Teraz sme na rade my!

No aj tak, absolútna väčšina lezcov, ktorým sa kedy podarilo nastúpiť do cesty nepreliezla záverečné 4 dĺžky a pred obtiažami uskočila do vedľajšej línie Rebuffat-Terray. My sme mali v pláne preliezť túto cestu tak ako bola vytvorená a nevytvárať ľahšie dolezové varianty. Za ten čas sme si k nej vytvorili skutočný rešpekt a sami sme vlastne nevedeli čo nás tam čaká. Línia, tak náchylná na podmienky, nám mohla priniesť lezecké eldorádo ale zároveň mohla všetko zmeniť na ťažký súboj s odmietavosťou a neprístupnosťou steny. Vstávame skoro, o pol druhej sme už na nohách a snažíme sa rozhýbať naše nevyspané a stuhnuté telá. Nástup pod stenu sú hotové galeje, chodník neexistuje a svahy sú pokryté aj metrom (dvojvajcovým) nového snehu. Ani nekonečné brodenie v snehu nás nedokáže poriadne ochrániť pred chladnou nocou. Teplota okolo - 20°C sa mi vkráda do topánok a rukavíc a pomaly naštrbuje moje lezecké ambície. Po 4 hodinách nastupujeme do steny, pod cestou naberám opäť odhodlanie začať. Stačí zopár zásekov do parádnych firnov a optimizmus sa opäť vracia do žíl. Čakany vŕzgajú, chlad z tela nahrádza príjemné teplo, lezenie ide rýchlo a s príchodom brieždenia už stojíme pod ikonickým kútom.

Kút je dokonale presnežený, tenká snehová kôra nahrádza väčšinu skalných obťažností a lezenie je jednoducho perfektné. S takýmto niečím sa človek v Tatrách len tak nestretne... Delikátne lezenie po tenkej snehovej vrstve nalepenej na strmej skale je pre mňa niečím novým, sami sa divíme, že to tak parádne drží. Tešíme sa, že sme vychytali takéto super podmienky a v každej dĺžke si krochkáme od radosti. Tesne pod spoločnou dĺžkou s Rebuffatom nás predbieha nemecký tím. Z gentlemanstva ich púšťame, aj keď to nemalo žiadny význam, lebo teraz čakáme pre zmenu my na nich. S problémami preľudnených ciest sme sa už všetci stretli a sme radi, že dnes tu nie je zástup lezcov, ktorí by vedeli absolútne pochovať celé naše lezenie. Za spoločnou dĺžkou sa väčšina lezcov odpája a pokračuje ľahším variantom. My sme ostali verní poctivým prelezom a naliezame do posledných štyroch originálnych dĺžok. Stena nad nami je takmer celá bez snehu a čaká nás veľmi delikátne lezenie v skale. Vedenie preberá Ondro a bez väčších problémov pretancuje technickými kútmi. Treba si dávať pozor na každý krok, no podarilo sa nám preliezť všetky dĺžky na OS, a tak dokončiť čistý prelez celej cesty. Do sedla doliezame ešte za svetla, vychutnávame si posledné lúče slnka a obdivujeme červené veže týčiace sa všade navôkol. Zostup vedľajšou cestou máme viac menej napozeraný. S prvým zľaňákom prichádza noc a s ňou more hviezd, všade okolo nás už vládne ticho hôr a my zostupujeme so šťastným pocitom, že sa nám to podarilo... :)